Keď už nevládzeš byť silná

Keď prišlo ticho

 Prvýkrát som si naplno uvedomila, že už nevládzem, až niekoľko

týždňov po tom, čo som odišla z práce.

Ležala som v posteli. Bola som sama doma. Všetko som

pozaťahovala, aby cez okno neprešiel ani jeden lúč svetla.

Bolo ticho.

Počula som svoje dýchanie. Svoj zrýchlený tep.

A mala som pocit, že som na tomto svete zbytočná.

Nie nahlas.

Len tichý, ťažký pocit, že už takto nechcem ďalej žiť.

V tom momente som si uvedomila jednu podstatnú vec.

Sama to už nezvládnem.

A tak som vyhľadala odbornú pomoc.

Dovtedy som si hovorila, že musím vydržať. Upokojovala som sa, že

to prejde. Presviedčala som samu seba, že som len slabšia než iní a

že možno naozaj mali pravdu, keď ma považovali za precitlivelú.

Po odchode z práce sa však všetko ešte viac prehĺbilo. Začala som

veriť, že si nezaslúžim byť tam, kde som.

Že som slaboch. Že nič nedokážem. Že nič neviem.

Pri úplne obyčajných veciach som o sebe pochybovala.

Aj pri umývaní podlahy som premýšľala, či to robím správne.

Či to zvládnem urobiť tak, aby to bolo dosť dobré.

Keď sa stratí dôvera v seba

Dnes to znie zvláštne.

Vtedy to však bolo úplne reálne. Nedôvera v samu seba ma celú

pohltila.

Najťažšie na tom bolo, že som očakávala kritiku aj tam, kde vôbec

nebola.

Aj od manžela.

Pritom ma vlastne nikdy poriadne nekritizoval. Práve naopak.

Väčšinou bol trpezlivejší než ja sama k sebe. Počúval ma, snažil sa

ma podporiť a pochopiť.

Občas mi dal aj radu, o ktorú som si nepýtala. Lenže to poznáme asi

všetci — nevyžiadané rady sa dávajú druhým ľahšie, než keď ich

máme použiť na seba.

Postupne sa snažil radiť menej a viac ma chápať, objať či povzbudiť.

Hovoril mi veci, ktorým som sama o sebe ešte nedokázala veriť.

A pomaly sa začalo niečo meniť.

Keď príde tvoje „dosť“

Moje „dosť“ neprišlo ako veľké rozhodnutie.

Neprišlo vo forme vety: „Takto už nikdy.“

Prišlo oveľa tichšie.

Ako myšlienka:

„Ja už nechcem viac takto zvládať.“

Nie zvládať život.

Ale zvládať to, čo ma ničí.

Dlhý čas som si myslela, že sila znamená vydržať.

Dnes to vnímam inak.

Sila je aj v tom, keď si priznáš, že niečo už nechceš niesť ďalej.

Aj keď ešte nevieš, čo bude potom.

Možno to nie je slabosť

Ak si v období, keď máš pocit, že už nevládzeš byť silná, možno to neznamená, že si slabá.

Možno to znamená, že si bola silná príliš dlho.

A možno je to práve ten moment, keď sa v tebe niečo snaží zastaviť.

Nie preto, aby ťa to zlomilo.

Ale preto, aby ťa to pomaly vrátilo späť k sebe.

„Niektoré zmeny neprichádzajú vtedy, keď máš odpovede.

Prichádzajú vo chvíli, keď si dovolíš priznať, že takto už nechceš ďalej.

A chvíľu pri tom zostaneš.“

Leave a Reply